Elex II není žádná revoluce, jenom klasika od Piraní v dobrém i ve zlém

Každý z vás, kto sleduje Indiana už nejaký ten rok a pozná moje videá vie, že mám veľmi rád hry od Piranha Bytes, predovšetkým sériu Gothic, minimálne teda prvý diel... druhý diel... čert to ber aj ten tretí a o štvrtom v slušnej spoločnosti, samozrejme, nehovoríme, lebo ten už aj tak nerobili Pirane. Pred pár rokmi som vám preto priniesol recenziu na post apokalypické sci-fi/fantasy Elex práve od tohto nemeckého štúdia. A bola to klasika od piraní s kopou technických problémov ale aj množstvom pozitív. S druhým dielom Elexu to je veľmi podobné, takže už teraz iste tušíte, akú tomu dám na konci známku. A napriek tomu by som vás chcel požiadať, aby ste si celé toto video pozorne pozreli, pretože vám poviem nie len, prečo má druhý Elex problémy, ale aj to, prečo by ste si ho vážne mali zahrať. Začíname, klasicky, príbehom.

Druhý Elex sa odohráva, ako inak, pár rokov po prvom diely. Hlavný hrdina Jax sa odpratal kamsi do zabudnutia, pretože sa s ním po porážke Albov nikto nechcel hrať na záchrancov Magelanu pred mimozemskou hrozbou.

A hádajte čo? Presne tak, emzáci nie len že priletia, ale pristanú rovno na Jaxovom domčeku kdesi v Horných Prdeloviciach. A ešte k tomu získa hlavný hrdina poriadny hryzanec od emzáckeho psa. No, teraz ste všetci múdri, určite si myslíte, že kvôli tomu Jax príde o všetky svoje schopnosti, ale... áno, príde o všetky svoje schopnosti! Takže môže druhý diel začať opäť s čistým štítom pekne od nuly.

Na rozdiel od prvého dielu, kde poriadne neviete kto ste, kde ste a kam smerujete tu začínate s celkom jasným cieľom – zdrhať. Avšak po pomerne krátkom putovaní zeleným kaňonom hra spustí cutscénu, v ktorej Jax uteká pred emzákmi v prostredí, ktoré vôbec nepripomína ten zelený kaňoň. Nakoniec spadne, omdlie a celkovo to pôsobí tak akosi divne. 

To je prvá lastovička technických podivností, ktorých je táto hra plná. Tých cutscén je tam počas celej hry viac, všetky sú priamo vytrhnuté z prvého dielu a pripomínajú vám rôzne situácie a postavy. Ak ste však prvý diel nehrali, budete z nich pravdepodobne strašne zmätení. 

Po nevydarenom úteku vás prebudí chlapík menom Adam, ošetrí vám rany a povie vám, že hen kúsok na kopci v takej jednej zrúcanine založil novú frakciu, šiestu mocnosť.

Alebo je to N na šiestu? Haha, snaha o matematický vtip, lebo je to 6th Power, viete... sranda... Každopádne práve tam sa združujú všetci, ktorí chcú bojovať proti mimozemšťaňom. To znamená vy. A vlastne nikto iný. Aspoň zatiaľ nie. Predovšetkým vám ale dá Jetpack a kto hral jednotku, vie že toto je najúžasnejšia vec celej hry.

Už keď som hral prvý Elex, povedal som, že už nikdy nechcem hrať RPGčku bez jetpacku. Tá vec je úžasná a tvorcovia s ňou pracujú dokonale. V druhom diely ho môžete navyše vylepšovať, zlepšovať manévrovanie ale predovšetkým pridávať nádrže s palivom, ktoré vám časom umožnia letieť ako Supermanovi na celkom slušné vzdialenosti. Predovšetkým vás ale hra svojim dizajnom neustále ponúka jetpack používať. Niekde je plošina, vysoká budova, billboard, rozhlasová veža? Na 110% tam vždy niečo nájdete. A na 35 až 40% spadnete ako hnilá hruška a zabijete sa.

Aj tak to vždy stojí za pokus. Niekedy sa totiž dokážete dostať k pomerne silnému vybaveniu hneď v prvých hodinách hrania.

No, niekedy. Pomerne často. Jetpack je proste ultimátka, je to strašná zábava a neprestane to byť sranda ani po desiatkach hodín hrania. Už prvý Elex skvele zvládal vertikalitu a druhý to posunul na ešte vyššiu úroveň. Navyše môžete jetpack využívať aj v boji, či už ide o rýchly úhyb a únik z nebezpečnej situácie, rýchly taktický presun, alebo ležérne levitovanie nad hlavami nepriateľov a ostreľovanie všetkých ich končatín akoukoľvek zbraňou, ktorú máte práve poruke.

Hry od Prianha Bytes sú na začiatku obvykle veľmi ťažké. Takmer všetky nepriateľské bytosti sú vysoko, veľmi vysoko nad vašu úroveň, čo je v skutočnosti šikovný spôsob, ako prirodzene obmedziť hráčov postup. Nenájdete tu žiadne trápne vežičky, žiadne postupné odomykanie lokalít a mapy. Od samotného začiatku môžete ísť kam chcete a kedy chcete. Ale nepôjdete, lebo ak niekde zablúdite príliš skoro, lokálni obyvatelia s vami urobia krátky proces. A tak budete opatrne chodiť len časťami sveta, ktoré na danej úrovni zvládate.

Kým na začiatku vás tak porazí aj slepý a chorý krtko, ku koncu budete s prehľadom zvládať celé svorky hrôzostrašných mega jašterov a krtko zo začiatku hry a od strachu bude tváriť, že s vami nemá nič spoločné.

Klasický postup vo všetkých Piranha Bytes hrách je, že sa musíte pridať k nejakej frakcii, inak nemáte šancu získať pokročilé schopnosti a naveky vás tak šikanuje každý starý, či chorý bezzubý tvor existujúci v danej lokalite. Podobne, ako v prvom Elexe máme na výber medzi Berserkrami, ktorí zaznávajú akúkoľvek modernú technológiu a plne sa oddali mágií a stredovekému spôsobu života, zdrogovanými Mad Max style odpadlíkmi, ktorí vás ale k sebe tentoraz príjmu iba ak najskôr infiltrujete Berserkrov, alebo tentokrát nie až tak fanatickými, avšak stále futuristicky ladenými klerikmi. Tí vás však taktiež neprijmú len tak a požadujú od vás, aby ste najskôr začali u Albov

To je veľká vec, pretože Jax pôvodne z Albskej frakcie pochádza a celá jednotka bola o jeho nechcenom odchode z tejto frakcie. Preto sa k nim nedalo pridať. A tiež preto, že to boli hlavní záporáci, ktorí chceli zničiť svet. Takže áno, tentoraz sa konečne môžete pridať k Albom a získať tak ich cool schopnosti a najviac najsamlepšie cool brnenia. Akurát teda mne sa stále viac páčia tie Klerické.

Nakoniec sú tu Morkoni, donedávna pod zemou ukrytý národ, ktorý si fičí na utrpení, bolesti, mučení a iných chutných BDSM praktikách. Ešte aj oblečení sú ako z istých inštruktážnych videí rôznych žltočiernych a červenočiernych webstránok. Ak ste videli druhého Mad Maxa, tak máte tiež pomerne presnú predstavu. Pridať sa k Morkonom však nie je ľahké, pretože aby vás medzi seba prijali, musíte byť tak trošku agresor.

Oproti prvému Elexu, kde hra neustále sledovala vaše odpovede a vyhodnocovala, ako veľmi emocionálny, alebo naopak neemocionálny ste, tu sleduje vašu kreatívnu, alebo deštruktívnu stránku. A Morkoni sú páni deštrukcie, takže ak všade radi beháte zásadne s granátom v ruke, budete v pohode. 

Vaše aktuálne smerovanie môžete kedykoľvek skontrolovať v menu. Ak to teda nájdete, mne to trvalo 40 hodín hrania. A to sa dostávame k ďalšiemu problému hry. Grafické rozhranie je vo väčšine obrazoviek v podstate dosť neprehľadné. Inventár je nemotorný, predovšetkým po tom, čo získate veľké množstvo predmetov a čokoľvek kupovať či predávať je niekedy náročné práve kvôli ťažkopádnemu systému prenesenému z prvého dielu. Na druhej strane mimo inventára boli z obrazovky odstránené zbytočné grafické rozhrania a všetko bolo tak akosi zmenšené, línie sa stenčili a proste to celé menej zavadzia vo výhľade.

Elex II si z prvého dielu prenáša vlastne mnoho mechaník. Napríklad odomykanie zámkov, ktoré však patrí k tým pozitívnym a zaujímavým mechanikám hry, akurát je teda graficky vylepšené. Len to drevo v pozadí vyzerá divne, ak odomykáte kovovú či plastovú trhulicu, ale to je detail. Taktiež hackovanie bezpečnostných sejfov ostalo nezmenené a rovnako aj systém atribútov a skillov. Tých je tu opäť veľké množstvo, našťastie môžete aj tentoraz vyrábať a piť rôzne Elexové drinky, ktoré vám dajú atribúty a skillpointy zadarmo.

A to sa vám zíde. Po prvý krát v histórií Piranha Bytes hier sa tu totiž na úspešné dohranie hry nemusíte pripojiť k žiadnej frakcii. Je to skutočne tak. Frakcie síce mnohé veci uľahčia a každá z nich vám poskytne rad unikátnych špeciálnych schopností, teda snáď až na odpadlíkov, ktorých drogy sú vyslovene trápne, aspoň teda podľa môjho skromného názoru, ale tentoraz sa k nim nemusíte pridať a celé to môžete dohrať len ako člen šiestej mocnosti.

Ono sa to najskôr môže zdať ako pomerne náročný spôsob, nakoniec, hry od Piranha Bytes sú ťažké. Ako som spomínal, prvých 10 až 15 úrovní sa bojíte aj vlastného tieňa, pretože zabiť vás pomaly môže aj trochu silnejší kašeľ. Druhý Elex je však v tomto smere predsa len vyváženejší. Nepriatelia a netvory sú o trochu slabšie, ako v jednotke, takže sa oveľa skôr dostanete do bodu, kedy dokážete relatívne bezpečne kráčať po celom Magelane.

Čiže z takých slušných 40tich hodín strachu sa to skrúhlo na cca 25 až 20. Možno trochu preháňam, stopky som pri tom vážne nesledoval. Za to všetko však môžu aj pomerne nevyvážené zbrane. Konkrétne jedna zbraň. Posvätná brokovnica!

Neviem, či za to môže chyba v kóde, alebo je to zámer a je možné, že po vydaní už takto brokovnica fungovať nebude, ale len čo som ju získal, opravil a vylepšil, nikto ma nezastavil. Meč, luk, plazmová puška, raketomet, granátomet, albské kúzla, berserkerská mágia? To všetko je hadr, pretože brokovnica dávala väčší damage, ako čokoľvek z vymenovaného.

Výsledkom je, že hra pôsobí o trochu ľahšie, ako prvý diel, takže ak ste starí harcovníci a chcete si užiť podobne náročné hranie, ako v jednotke, prepnite z normálu na hard. Ale vyššie, našťastie, nemusíte.

Fanúšikov Piranha Bytes hier poteší, že tu stále fungujú klasické – vyzerá to ako bug, ale je to fíčura – mechaniky. Ako je napríklad bezbrehé kradnutie všetkého, čo nie je prichytené z dôvodu súkromného obohatenia priamo pod nosom všetkých NCPčiek. Človek by si povedal, že za tie roky už by im mohli vývojári dať v tomto smere lepšiu umelú inteligenciu a širšie pozorovacie pásmo, ale oni to neurobili, lebo veľmi dobre vedia, ako ich hry hráte. A rozhodne sa na tom rehocú.

Čo vám hneď na začiatku udrie do očí a potenciálne by vás mohlo aj odradiť je technický stav hry. Piraňe sa dušovali, že posledné mesiace hru ladili a optimalizovali, ale čo s tým robili fakt netuším. Na jednej strane tu máme nádherný svet, ktorý je radosť preskúmavať. Každá lokalita je precízne vytvorená a nadizajnovaná. Skoro každé miesto je unikátne a špecifické presne tak, ako sme u hier od Piranha Bytes zvyknutí. Na druhej strane je tu ale množstvo technických problémov, absolútne drevené animácie postáv a hrozná optimalizácia, takže vlastne presne tak, ako sme u hier od Piranha Bytes zvyknutí.

Na voľných priestranstvách to ešte ako tak šlo, ale v mestách s väčším množstvom svetiel, tieňov a postáv som bol rád za 15 až 20 fps, aj preto zábery v tej recenzii sekajú, áno, priznávam to. Akože, jasné, môj počítač už rozhodne nepatrí k dnešnému high endu a s 1060tkou pod kapotou sa vážne môžem zakopať. Problém je, že tá hra nevyzerá zase až tak úžasne, aby si takéto nároky mohla dovoliť. A čo je horšie, bolo skoro úplne jedno, ako veľmi som znížil grafické nastavenia. Kamarát z konkurenčného média, ktorý sa v tejto chvíli hrdí podstatne lepším železom, ako mám ja, bol na podobných hodnotách a dokonca mal miestami tie FPSká ešte horšie. Takže, kde presne urobili soudruzi z NDR chybu?

Modely postáv sú proste divné. Na začiatku ma niektoré ksichty, podivné kombinácie účesov, drevené animácie počas rozhovorov a tvárové animácie úrovne tvrdnúceho betónu jednoducho znechutili. Až som nadobudol dojem, že prvý Elex vyzeral tak akosi lepšie, možno menej realisticky a viac „komiksovo“ ale proste lepšie.

Časom som si na ne ale zvykol a prestal ich vnímať tak negatívne. Môže za to príbeh a samotný svet Magalanu. Isteže, Elex je na prvý pohľad také béčkové scifi, ale je to skvelé béčkové scifi pri ktorom sa budete baviť. Preskúmavanie prepracovaného a zaujímavého sveta je totiž pastvou nie len pre oči, ale aj pre dušu.

Nejde len o pomerne pútavé questy a rôzne easter eggy či odkazy nachádzajúce sa v rôznych dokumentoch a nahrávkach odkazujúce na starý, zničený svet, ale aj ten nový. Ide o samotné postavy a to, že svet mimo vás skutočne žije, alebo tak aspoň pôsobí. 

V istom ohľade robí Elex podľa mňa niektoré veci lepšie, ako trebárs tretí Zaklínač. Viete ako sa vám v Zaklínačovi stávali také veci, že ste niekde splnili minoritný quest, potom ste sa na to isté miesto vrátili a zistili ste, že veci sa tam na základe vašich aktivít zmenili? A spomínate si, že sa to vlastne vždy dialo akosi mimo kameru, mimo záber a prakticky okamžite po vašom návrate či rozhovore s nejakou postavou? Elex na to ide rozumnejšie a omnoho lepšie.

Keď v Elexe spravíte akýkoľvek quest, je jedno či dôležitý, alebo menej podstatný, má následky, ktoré môžete priamo pozorovať. Presvedčíte zatrpknutú vedúcu, aby svojim zamestnancom zvýšila platy a možno skúsila byť trochu milšia? Môžete sa stať svedkom jej príhovoru a toho, ako si o nej zamestnanci zrazu hovoria pozitívne veci. Postava vám povie, že si musí niečo vybaviť po tom, čo ste jej priniesli dôležitú informáciu? Skutočne si to ide vybaviť a vy môžete byť pri tom.

Ale nemusíte. Následky vašich činov sa proste odohrajú bez ohľadu na to, či tam ste a pozorujete ich, alebo nie. Nie je to nejaká udalosť mimo vašej reality. Všetky postavy v tomto svete sa fyzicky presúvajú rovnako, ako vy. Ak vám povedia, že niekam prídu a vy máte ísť napred, skutočne im to nejaký čas trvá. Ono sa to možno zdá, ako niečo, čo by malo byť v roku 2022 samozrejmé, ale nie je. Teda, v hrách od Piranha Bytes to nie je žiadna novinka, naopak. Práve toto je ten dôvod, prečo bol skvelý už prvý Gothic a v prvom Elexe som tento prvok považoval za nedostatočne zvládnutý. Vývojári sa však poučili a druhý Elex tak priniesol presne to, čo na ich hrách milujem.

Najviac ma pobavila dvojica Berserkrov, ktorí boli nespokojní so životom vo svojom tábore, a tak sa rozhodli zdrhnúť do iného. Rozbehol som sa za nimi, ale na pol ceste sa mi stratili v lese. Lenže potom som prišiel do toho druhého tábora a hádajte koho som tam našiel? Tú istú dvojicu Berserkrov, ktorí boli zase nespokojní, a tak zase zdrhali k inej frakcii.

Celkovo som ich takto stretol v každom jednom tábore, kam som sa vydal. A aj oni medzi frakciami cestovali skutočne a fyzicky, ale došli tam bez ohľadu na to, či som ich aktívne sledoval, alebo nie. Dôležité je, že tu proste máte tú možnosť. Môžete svet Magelanu a jeho obyvateľov spoznať na omnoho intímnejšej úrovni, ako je v RPG tituloch bežné. Opäť, nemusíte. Veci sa proste dejú bez ohľadu na to, či ich pozorujete, alebo nie. Ale verte mi, prídete o veľa. 

Na mnoho takýchto questov či situácií pritom natrafíte úplnou náhodou. Nikde nemáte veľký otáznik ukazujúci, toto je nepreskúmané miesto, sem choď. Proste len chodíte po svete a prirodzene sa stávate jeho súčasťou. Oslovujú vás náhodní ľudia, nechtiac si vypočujete cudzí rozhovor, z ktorého sa dozviete novú informáciu, alebo len tak po očku sledujete skupinku ľudí kujúcu pikle, do čoho sa možno môžete zapojiť, ale aj nemusíte a situácia sa podľa toho zlepší, alebo zostane rovnaká, alebo sa zhorší. 

Druhý Elex priniesol ešte jednu zaujímavú novinku, ktorou prekonáva prvý diel a tou sú deti. Tie hre a príbehu pridávajú nečakanú hĺbku a questy s nimi spojené patria k tomu najlepšiemu, čo hra po príbehovej stránke ponúka. Niektoré ma doslova chytili za srdce. 

To samozrejme neplatí na Dexa, vášho syna, ktorý je proste divný, desivý, má filozofické reči na úrovni Jadena Smitha a pôsobí strašne zbytočne. Chápem, že sa cez neho snažili tvorcovia hlavnú postavu poľudštiť a dať jej akési morálne zrkadlo, ale takto proste bežné deti nehovoria, nesprávajú sa, nekonajú. A rozhodne netočia tri dialógy dookola. Proste nie.

No a nesmieme zabudnúť ani na vašich parťákov, ktorých nájdete roztrúsených rôzne po svete a budete potrebovať ich pomoc, aby bola šiesta mocnosť vôbec niekým zaľudnená. A tiež aby ste spoločne opäť raz zjednotili Magelan pred spoločnou hrozbou a zachránili planétu od mimozemskej pliagy. Nájdete tu pár starých známych, ako je klerik Falk, odpadlíčka Zmija, vaša láska z prvého dielu Caja, s ktorou ste splodili to desivé decko, ale objavujú sa tu aj nové postavy, ako je odpadlík Bully, či albská rebelka Nyra. Najviac sa vám ale určite bude pozdávať váš starý dobrý verný a najlepší dron CRONY, ktorý je goodest boy a je to vlastne taká elektronická verzia psa, totálne ho budete milovať a mať najradšej, pretože na rozdiel od ostatných parťákov vás za nič nebude odsudzovať, nemusíte sa mu nijako líškať, zavďačovať, získavať si jeho dôveru správnymi rozhodnutiami. Len čo ho nájdete, bzučí okolo vás ako verný doggo, skenuje všetko okolo, poskytuje často zbytočné analýzy a snajpruje vašich nepriateľov energetickým paprskom 3000.

Akurát vám tentoraz neposvieti v tmavých miestnostiach, ale to už netreba, lebo Jax sa konečne naučil nosiť so sebou baterku. Ktorou nesvieti on, ale kamera za ním, takže technicky ho dokážte osvietiť jeho vlastnou baterkou.

Bohužiaľ však niektorí vaši parťáci často nemajú väčšiu hĺbku a viaceré vedľajšie postavy, ktoré stretnete len raz v rámci jedného questu, sú často napísané lepšie, ako vaši druhovia v zbrani. A to je škoda.

Nakoniec sú tu zvuky, hudba a voiceover postáv. Po hudobnej stránke tu máme podobne nevýrazné melódie, ako v prvom diely, z ktorých si zapamätáte zase iba hudobnú tému Caje a vášho syna Dexa. A ja tie sú vlastne z jednotky. Ach zlatý Kai Rozenkratz a jeho legendárna hudba z Gothica. Zvuky však jednoznačne rozoznáte, minimálne zvuky prírody. 

Pretože vám garantujem, že sú to presne tie isté zvuky, ktoré používali ešte v prvom Gothicu. On to bude asi nejaký interný running joke, alebo čo, ale úplne rovnaké boli aj v jednotke. A v každom Gothicu. A asi aj Risene.

No a potom je tu voiceover. Jaxovi tentoraz prepožičal hlas Talesin Jaffe, ktorého rozoznám kedykoľvek a kopec NPCčiek zase nahral Matthew Mercer. Samozrejme že je tu aj množstvo iných profesionálnych talentov, za čo môžu zrejme peniaze od THQ Nordic, ale títo dvaja mi okamžite vypálili dieru do mozgu, pretože sledujem Critical Role, ich hlasy dôverne poznám a hoci mi to pri hlavnej postave nevadilo, pri NPCčkách áno. Pretože som si všimol, že pomaly každé druhé NPC hovorí rovnakým hlasom. Hlasom, ktorého tvár poznám. A trochu mi to skazilo zážitok.

Keby dali Mercerovi jednu konkrétnu dôležitú postavu, budiž, ale ten chlap je v istých kruhoch už príliš známy na to, aby mu dali robiť voiceover stovky rôznych bezvýznamných postáv, lebo z každého rohu potom na vás hovorí Mercer. Ale to je, dosť možno, asi iba môj problém.

Elex 2 je v mnohých ohľadoch skutočne lepší, ako prvý diel. Nádherný svet tejto hry je radosť preskúmavať nie len vo vizuálnej rovine, ale aj v tej obsahovej. Questy sú zaujímavé, plné easter eggov a odkazov na skutočný svet, ale aj na ten imaginárny. Béčkový sci-fi príbeh vás bude rozhodne baviť, niektoré postavy si vás instantne získajú, iné sa vám dostanú pod kožu postupne a aj obyčajné bezmenné NPCčka vás tu prekvapia rutinou, vlastným životom, názorom, alebo nečakanými rozhodnutiami. Svet si tu žije vlastných životom bez ohľadu na to, či ho práve pozorujete, alebo nie. Deti sú skvelým prídavkom, ktorý celý svet ešte viac poľudšťuje, samozrejme až na Dexa, vášho syna. Jetpack a jeho mechaniky sú takmer dokonalé a nikdy vás neprestanú baviť. Hackovanie a páčenie zámkov je stále dobré, systém schopností a atribútov funguje, crafting je dostatočne jednoduchý a užitočný a celkovo je proste hra zábavná.

Na druhej strane sa musíte pripraviť na fakt divne vyzerajúce modely postáv, drevené animácie, absenciu akýchkoľvek uveriteľných tvárových animácií, čo strašne nekorešponduje s dobre zvládnutým anglickým vocieoverom. Optimalizácia je príšerná, hra aj po vydaní obsahuje bugy, doskakujúce textúry, miznúce a blikajúce modely a objekty, trochu nevyvážené zbrane, ťažkopádny inventár, mierne nevyvážené frakcie, teda hlavne stupídne odpadlícke schopnosti a drogy, no je toho tiež celkom dosť.

Minimálne polovica technických problémov sa však dá časom za pomoci patchov opraviť a odstrániť, takže nad technickou stránkou by som úplne palicu nelámal. Štve ma to ale hlavne z toho dôvodu, že hra bola údajne hotová už začiatkom roka, kedy sa do redakcií dostali preview verzie a vývojári vraj už iba veci ladili. A napriek tomu toho veľa asi nepoladili. 

Elex 2 je teda v podstate typická Piranha Bytes hra so všetkým, čo k tomu patrí. Dobrým, aj zlým. A hoci technicky je na tom zrejme horšie, ako jednotka, príbehovo, obsahovo, mechanikami a stavbou sveta zase podstatne lepšie. Má v sebe veci, ktoré mi v prvom diely chýbali a skrátka ma baví.

A to je vlastne ono. Pirane sa dodnes nenaučili urobiť technicky vyladený titul. Ale to, čo vedia robiť, robia stále lepšie. Príbehy, žijúci svet ktorý vás bude baviť aj po desiatkach hodín, zábavné herné mechaniky a dizajn. Elex II je jednoducho zábavná hra, ktorá vás pohltí, ak jej dáte šancu. Problém je, že v prvej hodine vás dokáže odradiť, ak neviete, do čoho idete. 

Ak ste fanúšikmi Prianha Bytes hier a hrali ste prvý Elex, toto je no brainer. Proste do toho choďte. Ostatným by som odporučil začať radšej jednotkou. Aj z príbehových dôvodov. Alebo možno chvíľu počkajte, kým bude hra lepšie optimalizovaná. Ja som sa však rozhodne bavil a neviem sa dočkať, kedy sa do Magalanu znovu vrátim. Pôvodne som chcel hre udeliť šesť bodov rovnako, ako prvému dielu. Nakoniec som však svoje hodnotenie zaviedol do nášho superinteligentného systému a zistil som, že po technickej stránke je hra možno horšia, ale po všetkých ostatných sa zlepšila. A vyšla mi z toho čistá sedmička. 

Aj tak to však berte pre istotu s rezervou. Baviť sa totiž rozhodne budete, otázne len je, za akú cenu...