Destiny 2 - multiplayerová strieľačka z pohľadu prvej osoby, ktorá je tu s nami už od roku 2017. Akoby to bolo len včera, čo na Posledné mesto na Zemi zaútočila Červená légia, pripravila nás o Svetlo, zdroj našej moci, bez ktorého sme sa my, jeho Strážci, stali smrteľnými a museli sme si všetko urputne vybojovať naspäť. Titul sa tešil vcelku pozitívnym recenziám, vrátane tej našej, a za nasledujúcich osem rokov sme toho zažili naozaj veľa. Navštívili sme nové planéty, našli nečakaných spojencov, získali nové schopnosti a porazili mocných nepriateľov. Tento príbeh, Sága Svetla a Temnoty, sa však minulý rok uzavrel a nejasnú budúcnosť má započať najnovšie DLC The Edge of Fate. Ešte predtým, ako si ho zrecenzujeme sa spoločne pozrieme na to, čo vám mohlo ujsť, ak sa do Destiny 2 vraciate po dlhšom čase alebo o tejto looter-shooter hre počujete prvý krát.

Po dokončení základnej kampane The Red War sme na prvé príbehové rozšírenia nemuseli dlho čakať. Curse of Osiris sa k nám dostal už po dvoch mesiacoch a jeho nasledovník Warmind o ďalších päť. Išlo o prinajlepšom priemerné zážitky s veľmi malým množstvom obsahu a príbehmi, ktoré akoby sa ani nesnažili byť zaujímavými. Šlo o dva veľké kroky vedľa a dôvera v štúdio Bungie v komunite po úspešnom štarte pomaly ale isto klesala. Záchranou sa stala nasledujúca veľká expanzia Forsaken. Tá šokovala smrťou jednej z hlavných postáv a túžba po pomste spolu s konečne pútavým príbehom a krásnymi lokáciami hru opäť oživili.

A aby živou aj ostala, bol do nej implementovaný dnes už celkom bežný sezónny model. Každé tri mesiace sme mali možnosť zakúpiť si obsah v podobe nových aktivít, dejových liniek, špeciálnych zbraní a výzbroja spolu s extra odmenami zo season passu. Po vydaní každej veľkej expanzie však všetok tento obsah zmizol, čo prirodzene vyvolávalo diskusiu o probléme FOMO (strachu z premeškania). Odpoveď vývojárov prišla až o roky neskôr v podobe troch dlhších štvormesačných Epizód a tento systém v Edge of Fate nahrádzajú dve obrovské sezóny, ktorých aktivity sú dostupné pre všetkých a z hry už odstránené nebudú.

Vráťme sa však ešte do roku 2019 po vydaní rozšírenia Forsaken, kedy sa Bungie osamostatnilo od spoločnosti Acitivision. To fanúšikovia prijali s nadšením. Tento krok znamenal, že štúdio získalo na svoje tituly plné práva a prestalo byť nútené vydávať nový obsahu každú jeseň. Vývojári si tak mohli na tvorbu dopriať toľko času, koľko potrebovali. Ich ďalším výtvorom bol Shadowkeep, ktorý síce nesplnil vysoké očakávania, no priniesol mnohé vítané zmeny základných systémov. Zároveň sa hra presunula na platformu Steam a všetky predošlé expanzie boli dostupné zdarma.

Toto bol však posledný rok, kedy ste si základnú hru a tieto DLC mohli zahrať. Destiny 2 sa neustále zväčšovalo a v tomto období vám na disku zaberalo okolo 150 GB. Štúdio tak pristúpilo ku kontroverznému kroku a všetok obsah až po Shadowkeep, v hodnote 140€, presunul do akéhosi Obsahového trezora. Zároveň boli zbrane z tohto obdobia „sunsettnuté“, čo znamená že sa nedali vôbec vylepšovať. Po veľmi hlasnej a ostrej kritike sme boli uistení, že nič ďalšie nám z hry vzaté nebude, teda okrem už spomínaných sezón a sunsetting zrušili. V priebehu rokov z tohto trezora vytiahli niekoľko lokácií a aktivít, no niečoho väčšieho sa asi nedočkáme.

Našťastie nám ostanú skvelé DLC, akými sú Beyond Light a Witch Queen, v ktorých začneme využívať schopnosti Temnoty, zatiaľ čo Svetlo je použité proti nám. V júly/červenci 2022 však došlo k nečakanej udalosti. Bungie sa stáva dcérskou spoločnosťou Sony, ktorá ho odkúpila za 3,6 miliardy dolárov. Štúdio má ostať nezávislé a Destiny sa nemá stať PlayStation exkluzivitou. To znie ako win-win situácia! Krásny obraz sa však rozplynul po cyberpunkovo ladenom prepadáku, ktorým bol Lightfall. Nasledujúce ťažkosti udržať si hráčov a o 45% nižšie príjmy než sa predpokladalo spôsobilo veľké personálne škrty. O prácu prišlo 100 zamestnancov, teda 8% štúdia. Tí o tom neboli dopredu informovaní a keďže k prepúšťaniu došlo 30. októbra/října niektoré zamestnanecké benefity im platili len jeden deň. Na protest a znak solidarity niektorí hráči rušili predobjednávky nadchádzajúceho DLC The Final Shape, ktoré bolo nakoniec odložené o tri mesiace. Toto odloženie mu prospelo. Jedná sa o skvelé zakončenie roky budovaného konfliktu, ktorý priniesol vítaných nových nepriateľov a zábavné schopnosti Prizmatic subklásy. Aj napriek tomu došlo v júly/červenci 2024 k ďalšiemu masívnemu prepúšťaniu, tento krát štúdio opustilo 220 zamestnancov a 115 prešlo do iných štúdií v rámci PlayStation.

Za zmienku stojí aj žaloba z plagiátorstva, ktorej Bungie momentálne čelí. V októbri/říjnu minulého roka ich luosianský spisovateľ obvinil z kopírovania dejovej línie kampaní Red War a Curse of Osiris. Zaujímavejšie než samotné znenie údajných podobností je však to, že prípad bol v máji/květnu posunutý do ďalšieho konania. A to kvôli nedostatočným dôkazom zo strany herného štúdia. To totiž na svoju obhajobu predložilo 13 hodín YouTube videí od tvorcov z Destiny komunity a článkov z fanúšikovskej wiki. Keďže však išlo o obsah tretích strán sudkyňa ich nemohla akceptovať. Spomínaný Obsahový trezor tak nevyzerá byť veľmi plný. Vývojári priznali, že tieto kampane nie sú dostupné na verejných ani interných verziách hry a kvôli nekompatibilite so súčasnou základnou architektúrou titulu ich ani nie je možné spustiť. V kontexte rastúcej iniciatívy „Stop killing games“ ide o čerstvý príklad toho, ako sa k obsahu, za ktorý sme si zaplatili, a ktorý je výsledkom tvrdej práce vývojárov jedného dňa nemusíme dostať ani my, ani samotní vývojári. Aspoň že máme ten starý dobrý YouTube, vďaka ktorému nebude všetko naveky stratené.

A tak sa dostávame do prítomnosti, kedy nám Bungie po veľkolepom zakončení desať rokov trvajúceho naratívu prinieslo novú kapitolu v podobe rozšírenia The Edge of Fate. Odštartovali tým takzvanú Ságu osudu, ktorá by mala byť skvelým začiatkom pre hráčov, ktorí svoj príbeh kozmického Strážcu ešte nezačali alebo sa k tomuto life service titulu po nejakej dobre vracajú. Nové dobrodružstvo začína na samom okraji slnečnej sústavy. Tu nás okrem klasického plnenia misií čaká aj množstvo hádaniek a nelineárny postup príbehovou kampaňou. The Edge of Fate má po kriticky dobre hodnotenom Final Shape pred sebou náročnú úlohu naplniť vysoké očakávania hráčov, čo sa mu aspoň čiastočne darí. Na druhú stranu má však veľa problémov, ktoré môžu, najmä nových hráčov, od rozsiahleho vesmíru odlákať skôr, ako ho dostanú šancu bližšie spoznať.

Tajomná pozvánka nás zavedie na Kepler, kde rastúca singularita ohrozuje nie len miestne obyvateľstvo, ale aj zvyšok solárnej sústavy. Spoločnosť nám pri jej stabilizovaní robia ako známe tváre, tak aj mysteriózna skupina vesmírnych bytostí The Nine. O nich, tak ako o udalostiach predchádzajúcich vydaniu rozšírenia, sa hráč dozvedá len veľmi povrchne. No napriek chýbajúcemu kontextu sa vývojári postarali o to, aby ste v deji neboli úplne stratení. Ak ste však s lorom hry oboznámení budete z príbehu nadšení. Nadväzuje na dlho stavané základy a konečne dostávame odpovede na otázky, ktoré si kladieme už roky.

Úvod príbehu je síce pomalší, no po predstavení hlavného nepriateľa začína naberať na tempe a vážnosti. Máme jasný cieľ, odhaľujeme mnohé tajomstvá a spoznávame najnovší prírastok do nášho tímu - vedca a lingvistu Lodia. Ten je oprávnene stredobodom rozprávania a to nielen pre svoj tajomný pôvod, ale aj vďaka jeho šarmu, ktorý však nezatieňuje vážnejšie stránky jeho charakteru. Má skvelú chémiu s ostatnými postavami, takže som sa na akúkoľvek interakciu s ním vždy tešila. Celkovo ide o jeden z najzaujímavejších a najlepšie povedaných príbehov, aké Destiny 2 malo. Každú chvíľu čakáte, kým dostanete ďalší kus skladačky, až kým sa vám všetko nespojí v jeden celistvý naratívne uspokojivý obraz.

A keďže je jednou z hlavných tém Edge of Fate otázka osudu a slobody našej vôle, Bungie nám po novom dalo možnosť vybrať si, ako chceme v príbehu postupovať. V porovnaní s doteraz lineárnym príbehom to síce znie zaujímavo, no veľmi sa netešte. Ide o niekoľko misií, ktorými postupujete vo vami vybranom poradí. Musíte ich však dokončiť všetky a na ich poradí vôbec nezáleží. Ide o absolútne vôbec nevyužitý koncept a nič by sa nestalo, ak by sme túto možnosť nedostali.

K tomu celkový dojem kazia miestny obyvatelia nazývaný Ionians. Práve oni by pre nás mali byť jednou z hlavných motivácií pre záchranu Keplera, no úprimne mi na nich ani trochu nezáležalo. Vývojári sa totiž rozhodli všetkých zakryť maskami a dovolili im s nami komunikovať len cez textové polia v spojení s celkom zastaralo znejúcimi efektami vravy. Neexistuje tak šanca si s nimi vybudovať akékoľvek puto a pôsobia skôr ako len umelé vyplnenie priestoru.

A že je čo vyplňovať. Kepler je totiž nesmierne malá lokácia. Rovnakými priestormi budete behať neustále dookola a do novej časti planetoidu sa dostanete až ku koncu kampane. Už po pár hodinách hrania som mala pocit, že poznám každú trubku a každú chodbu z oboch strán naspamäť. Zároveň väčšinu priestoru tvoria vysoké kamenné steny alebo genericky vyzerajúce budovy, ktoré vás veľmi rýchlo omrzia. Ničomu nepomáha ani to, že vás hra už od začiatku vyzýva k prieskum. Na každom rohu sa tu totiž nachádza veľké množstvo truhiel s obmenami, no nedostanete sa do nich len tak. Najskôr musíte vyriešiť hádanky, a to pomocou jedenej zo štyroch nových schopností dostupných len v tejto lokalite. Ide o transformáciu do gule, teleportačné delo, hýbanie vybranými objektami a znalosť jazyka Ionianov. Získavajú sa postupne v priebehu kampane, kde sa zároveň vylepšujú.

Tu sa však dostávame k problému Edge of Fate a to k hrateľnosti. Hádanky v prostredí nemôžete nikdy úplne ignorovať, aj keď na ich vyriešenie ešte nemáte dostatočný level či odomknutú konkrétnu schopnosť. Niektoré z nich je potrebné vyriešiť na pokračovanie hlavného príbehu, no v jednej lokalite sú často dve až tri, ktoré s vašou misiou vôbec nesúvisia. Hľadaním toho správneho puzzlu tak strácate dosť času. Ak by boli využívané len na otváranie nových ciest medzi lokáciami, dalo by sa to ešte zniesť. S teleportovaním a premenou na energiou nabitú guľu však musíte rátať v strede súbojov. Dostávala som sa tak do situácií, kedy mi v pozadí hrala energická, epická hudba zatiaľ čo ja som frustrovaná behala dookola a snažila som sa nájsť tú jednu prekliatu dieru, do ktorej som sa práve potrebovala vopchať. O akýkoľvek balans medzi hádankami a súbojom sa hra ani nesnaží. Jedinou výnimkou je až úplne posledná misia, no dovtedy sa pri nich tempo hry priam až zastavuje.

Sú teda tieto puzzly aspoň nejak zaujímavé? Váš mozog nejak výrazne nepotrápia a budete pri nich skôr zápasiť s kamerou. Pri teleportácii som bola z jej otáčania trochu dezorientovaná a manévrovanie guľou v úzkych priestoroch sa nezaobišlo bez miernej nevoľnosti. Dúfala som, že aspoň kombinovanie jednotlivých schopností gameplay ozvláštni. No pre ich aktiváciu musíte vždy prísť na konkrétne miesto, vrátiť sa k hádanke, prísť na iné miesto, aktivovať ďalšiu schopnosť, vrátiť sa k hádanke a tento celý proces neustále opakovať. Pritom možnosť kedykoľvek sa premeniť na guľu dostaneme, no až po skončení kampane. Ak vás riešenie hádaniek úplne neomrzelo, práve týmto sa celý proces stáva oveľa zábavnejším. Vývojári sa snažili klasický gameplay strieľania s občasnou interakciou s prostredím spestriť, no viac než čokoľvek ide o otravné prekážky, ktoré príbeh len frustrujúcim spôsobom brzdia.

Po skončení hlavnej kampane vás tak, ako je už zvykom čaká raid. Šesťčlenná aktivita, ktorá preverí vaše schopnosti komunikácie, riešenia problémov a porážania nepriateľov, ktorí sa s vami maznať nebudú. The Desert Perpetual si berie príklad z kampane a po prvý krát vám dovolí zvoliť si, v akom poradí budete jej bossov porážať. Opäť to však nič zásadné na hrateľnosti nemení, no táto možnosť ani ničím neurazí. Čo už je zásadnejšie je absencia čisto puzzle sekvencií. Ide len o porážanie bossov, ktorý sú, až na toho finálneho, všetko len zväčšeniny ich bežných verzií. Nové mechaniky z Keplera tu taktiež nehľadajte. Ide o celkovo nie príliš náročný zážitok v krásnom vesmírnom skyboxe pri ktorom strávite niekoľko hodín.

Na získanej výbave si môžete všimnúť zmeny, ktoré toto rozšírenie prinieslo. Po novom sú rozdelené do piatich stupňov vzácnosti, z ktorých každý poskytuje určité vylepšenia, ako viac perkov, ich silnejšie verzie či špeciálny vzhľad. Úplnú prerábku dostala výzbroj. Zmenila sa distribúcia štatistík a za ich vyššie hodnoty ste odmenení rôznymi bonusmi. Konečne sa tiež oplatí zamerať na získavanie špecifických kusov výzbroja. Kombinácia dvoch a štyroch predmetov z jedného setu vám gameplay ozvláštni napríklad tlakovou vlnou, ktorá vyrazí z nepriateľa po jeho zabití. Tento nový systém je zaujímavý a otvára dvere taktickejšiemu prístupu k získavaniu odmien a ich kombinovaniu. Je však škoda, že všetok svoj doteraz nazbieraný loot môžete akurát tak hodiť do koša, keďže jeho nezmenené štatistiky vás budú len obmedzovať.

A kde si teda novú výbavu zoženiete? Hlavným miestom na získavanie arzenálu sa stáva Portal. Tu na vás čaká denne sa meniaca zostava misií, s ktorými sa môžete popasovať s priateľmi alebo aj sólo. Ide však len o upravené verzie starého obsahu, ktorý ste nútený hrať neustále dookola. Síce si ich môžete modifikovať, zvýšiť tak ich obťažnosť a tým aj množstvo získaných odmien, no je to cyklus, ktorý vás veľmi rýchlo omrzí. Hlavne ak sa snažíte dostať na najvyšší power level čo najrýchlejšie a najefektívnejšie alebo jednoducho túžite získať tú jednu zbraň s vašimi vysnívanými vlastnosťami. Žiadna iná aktivita však momentálne neponúka také množstvo odmien získaných za tak krátky čas, čo je škoda. Trochu viac rozmanitosti či lepšie odmeny za dokončenie náročnejšieho obsahu, ako napríklad raidov, by hre len prospelo.

No ak vás tento obsah unaví, stále sa aspoň máte na čo pozerať. Grafika Destiny 2 ostáva skvelá a to aj popri dizajnovo nie veľmi zaujímavom Kepleri. Podobne sú na tom aj nepriatelia tohto planetoidu, ktorí sa od ostatných členov ich frakcie odlišujú len menšími kozmetickými zmenami. Kde však toto DLC exceluje sú jeho filmové cutscnény. Spočítali by ste nich na prstoch jednej ruky, no ide o nádherné vysoko kvalitné sekvencie - od hereckých výkonov, cez takmer realistické textúry, až po hranie si s uhlami kamery. Je to jednoducho pastva pre oči aj uši. Dabing všetkých postáv je plný emócií a rozhovory s nimi som si neustále užívala. Je však škoda, že sa vývojári rozhodli našu postavu opäť spraviť nemou. Od Forsaknu sa nám dostalo aspoň niekoľko replík, no tentoraz na priame podnety postáv vôbec nereaguje, čo vedie k niekoľkým až bolestivo tichých momentom. Našťastie dokáže atmosféru pozdvihnúť veľkolepý soundtrack a už tradične excelentné zvukové efekty zbraní a našich starých i nových schopností. Po technickej stránke som narazila som len na niekoľko malých bugov, ktoré sa po rýchlo samé vyriešili.

Je teda Destiny 2: The Edge of Fate dobrým začiatkom novej éry? Záleží na uhle pohľadu. Príbeh od prvého momentu zaujeme a prekvapí nečakanými zvratmi. Ako nováčika vás však nebude držať za ruku a nečudovala by som sa, ak by ste si ho bez širšieho kontextu neužili tak veľmi ako ja. Hra však sama seba sabotuje všade prítomnými hádankami. Nie sú zábavné, nepredstavujú veľkú výzvu a už vôbec nie sú s akčnosťou hry vybalansované. Tempo sa tak vo vypätých momentoch zbytočne spomaľuje a ja som bola z týchto nových schopností neraz frustrovaná. Nejedná sa tak o veľkolepý zážitok, ani o nový začiatok, ktorý by som mohla bez výhrad odporučiť každému. Ak by nebolo skvelého príbehu jednalo by sa len o priemernú expanziu, ktorá sa snažila gameplay Destiny 2 neúspešne osviežiť. Koniec ponúka jasný obraz budúceho smerovania naratívu a ja sa naň optimisticky, no s menšími obavami teším. Snáď si z Edge of Fate budúce dodatky vezmú len to dobré a vesmírny minigolf nechajú ďaleko za sebou.

Čo nás teda čaká ďalej? Nasledujúci mesiac nám prinesie veľký bezplatný update Popol & Železo, ktorý dúfajme prinesie dostatok obsahu do vydania ďalšej expanzie, ktorá je spojená so...Star Wars?! A ak by ste sa dovtedy náhodou nudili pripravte si mobily. 28. augusta/srpna vo vami preferovanom mobilnom obchode pristane Destiny: Rising. Sci-fi RPG strieľačka tentoraz od štúdia NetEase Games sa odohráva v alternatívnej dejovej línii a aspoň z trailerov vyzerá až podozrivo dobre. Mňa Destiny 2 chytilo už pred siedmymi rokmi a muselo by sa stať niečo vážne zlé, ak by som jej stále sa meniaci obsah aspoň nevyskúšala. A čo vy? Ste taktiež veteránom série? Ak áno, podeľte sa s nami o vaše obľúbené herné momenty alebo nám dajte vedieť či dáte Edge of Fate šancu. Tak ahoj u ďalšieho videa.