V Duck Detective: The Secret Salami ide o viac, než len o ukradnutý obed

Pocit, ktorý určite mnohí poznajú - ste čerstvo rozvedený, exekútor vám má každú chvíľu zaklopať na dvere, snažíte sa odolať tej krásnej chuti čerstvého chleba… a tak vezmete akúkoľvek prácu, ktorá vám padne pod krídla. Presne tieto problémy trápia hlavného hrdinu logickej detektívnej adventúry Duck Detective: The Secret Salami. V úlohe káčerieho detektíva sa za svoje posledné peniaze vyberáme do centrály autobusovej spoločnosti vyriešiť závažný prípad ukradnutého obeda. Tu sa stretávame s jej zvieracími zamestnancami a spoznávame ich prepletené vzťahy. Znie to všetko až príliš bizarne? Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo nám hra okrem humoru a šarmu dokáže ponúknuť. 

Prípad sa na prvý pohľad môže zdať ako triviálny. Zmizol obed, v kuchyni sú odtlačky, páchateľ sa podpísal ako Salámový bandita a pri stole jedného zo zamestnancov je taška plná salám. Nie všetko je však tak jednoduché ako sa zdá a spoločnosť Bear Bus pod povrchom skrýva mnohé tajomstvá. Príbeh a jeho postavy ma od začiatku vtiahli do deja. Preto ma potešilo, že sa prvý prípad ďalej rozvíjal a komplikoval. Mohla som tak bližšie spoznávať osobnosti podozrivých a detektíva samotného.

Hrateľnosť tejto izometrickej hry je v celku jednoduchá - pohybujeme sa po kancelárii, v ktorej nachádzame zvýraznené stopy. Všimnúť si ich nie je vôbec ťažké. Na začiatku hry som sa tak bála, že mi ich zjavnosť vezme radosť z objavovania. Neskôr ma však potešilo, že na riešenie prípadov budem potrebovať oveľa viac. Musela som pozorne sledovať nielen dialógy, ale aj fyzické zmeny a nápovedy v prostredí. Inokedy som sa k danej stope nevedela dostať ihneď. Musela som získať bližšie informácie alebo počkať na presun postáv do inej miestnosti. Tiež by ste predsa nechceli, aby vám niekto pozeral na plochu, keď na počítači ešte pracujete.

Vyšetrovanie je ďalej obzvláštnené minihrami. V sa nich lupou preskúmavajú rozmazané obrázky predmetov alebo páchateľov. Ide o systém, aký bol použitý v sérii Sherlock Holmes od Frogwares alebo v Detroit: Become Human. Osobne mi toto „krúženie myšou kým sa niečo nezvýrazní“ nepríde príliš nápadité. No zvukový efekt ich nájdenia a odkrývanie "príliš" detailných častí postáv mi dávalo dostatočnú dávku detektívnych endorfínov.

A na čo je nám toto preskúmavanie vôbec dobré? Stopy sú po nájdení detektívom alebo podozrivými okomentované. V rečovej bubline sa následne niektoré slovo farebne zvýrazní. Tieto slová môžeme potom použiť na dopĺňanie viet a teda na lúštenie jednotlivých menších prípadov. Tie jednoduchšie obsahujú len pár slov, no ku koncu hry ich bude treba doplniť niekedy až 28. Zároveň sa ich náročnosť stupňuje zvyšujúcim sa počtom možností výberu. Toto stupňovanie ma udržiavalo v strehu a nútilo ma čítať medzi riadkami. Bez toho by sa niektoré prípady totiž rozlúštiť ani nedali. 

Ak sa však stalo, že som sa niekde zasekla, mohla som Káčerieho detektíva poprosiť o pomoc. Ten mi len všeobecne naznačil, na čo by som sa pri hľadaní správnych odpovedí mala zamerať. Občas mi tieto rady však prišli až príliš vágne a ja som tak začala slová doplňovať náhodne. Možných kombinácii tu je ale mnoho. Nezostávalo mi teda nič iné, ako len použiť moje malé šedé bunky. Pri zvolenom „Detektívnom móde“ mi hra len oznámila aký počet slov je nesprávnych. Ak by ste si hru chceli uľahčiť, v „Príbehovom móde“ sa chyby zároveň zvýraznia červenou farbou.

Duck Detective od začiatku dýcha atmosférou film noir. Detektív prerušuje hru vnútorným monológom s ponurým čierno bielym filtrom. Celý čas ste sprevádzaný jemnou jazzovou hudbou meniacou sa podľa toho, čo práve robíte. To všetko je doplnené zvukovými efektami, vďaka ktorým budete mať z riešenia prípadov a hádaniek skvelý pocit. 

Za mňa musí najväčšiu chválu dostať dabing. Hlavný hrdina má klasický hlboký hlas známy práve z noirových detektívok, ktorý sa vám ozýva až v kostiach. Všetci zamestnanci Bear Busu majú svoje jedinečné osobnosti a vďaka výkonom hercov som mala chuť neustále sa s nimi rozprávať.

Aj napriek naznačenej ponurej nálade je však hra plná vtipných dialógov, ako je napríklad Detektívova závislosť na chlebe. Postavy sú len kolísavo sa pohybujúce 2D výrezy v jednoduchom farebnom 3D svete. S ním vieme pomerne deštruktívne interagovať, čo tak trochu pripomína Untitled Goose Game.

Duck Detective: The Secret Salami je roztomilá detektívna hra pri ktorej strávite približne tri hodiny. Skvelý dabing a celkovo zvukový design túto mechanicky pomerne jednoduchú hru za mňa posúvajú na vyšší level. Dialógy ma neraz rozosmiali a chcela som sa o zvieracích zamestnancoch dozvedieť čo najviac. Nevýhodou ale je, že hra neponúka žiadnu znovuhrateľnosť.

Vo verdiktoch sa nikdy nemôžete mýliť a občasné dialógové možnosti na príbeh nemajú žiaden vplyv. Jedine na konci sa musíte rozhodnúť o osude obvinených. Aj napriek tomu, že je v menu možnosť “unstuck” som osobne na žiadne technické problémy nenarazila. Zasekla som sa jedine pri riešení prípadov samotných, čo však nie je nutne zlé. Aj keď sa hádanky zo začiatku zdali príliš jednoduché, ich náročnosť sa pomaly stupňovala. Musela som si tak všímať aj veci, o ktorých mi hra nedala explicitne vedieť, čo vnímam ako veľké plus. Celkovo je Duck Detective príjemný oddychový zážitok. Po odohraní si budete len priať, aby vývojári z Happy Broccoli Games operenému detektívovi dali na stôl čo najskôr ďalšie, rovnako závažné, prípady.