Simulátory, které mohou inspirovat vaši kariéru – Recenze Hairdresser Simulator

Všetci ste už boli alebo ešte stále ste študentmi a tak ste možno zažili situáciu, v ktorej sa práva nachádzam alebo vás ešte len čaká. Koniec školy sa blíži a ja sa musím rozhodnúť, čo budem vo svojom živote robiť ďalej. Je načase, začať si hľadať poriadnu prácu. No čo ak ma nebude baviť? A čo vlastne robiť chcem? Tieto otázky mi víria hlavou už nejakú dobu. Možno som na ne ale, aspoň čiastočne, našla odpoveď.

Nedávno som totiž narazila na dva články z The Guardian. Tie hovoria o ľuďoch, ktorí sa pri výbere svojich kariér inšpirovali hrami. Napríklad Ginny Wo, tak ako ja, neznášala premýšľať nad tým, čo bude robiť po škole. To sa ale zmenilo, keď objavila hru Phoenix Wright: Ace Attorney. Teatrálni prokurátori a možnosť kričať „námietka“ ju očarili natoľko, že pri prvej možnosti študovať právo tak spravila. Po desiatich rokoch sa sama stala právničkou a zhon v súdnej sieni je podľa nej v skutočnosti ešte lepší.

Nick Culligan chcel ako 13 ročný bojkotovať Call of Duty a z trucu si kúpil Battlefield 3. V skupine spolužiakov mu prischla rola Assault, alebo teda medika. Ten síce môže aj bojovať, no jeho hlavnou úlohou je udržiavať spolubojovníkov nažive. No a keď neskôr prišlo na rozhodovanie o ďalšom štúdiu, rozhodol sa stať záchranárom s kvalifikáciou pre prácu na bojisku.

Ďalej sa tu spomínajú hry ako Microsoft Flight Simulator, Assassin’s Creed a Construction Simulator. Dokonca bývalý útočník Manchestru United sa inšpiroval Football Managerom a po konci svojej hráčskej kariéry začal s kariérou manažéra, pričom mu hra s prípravou na túto rolu údajne pomohla.

Plán je teda jasný: smerovanie svojho života si vyberiem na základe skúseností z hier. Čím ale začať? Futuristickým nesmrteľným bojovník ani kovbojom na divokom západe bohužiaľ byť nemôžem . Siahnem teda po žánri, ktorý by mal odrážať skutočný život čo najvernejšie. Po hrách tak autentických, že sa používajú aj ako pomôcky pri zaúčaní nových zamestnacnov. Áno, je čas zahrať si simulátory.

Začala som absolútnou klasikou, ktorou je Farming Simulator. Nové diely tejto série vychádzajú každé dva alebo tri roky a sú mimoriadne populárne. Tu som ale hneď narazila na veľký problém. Vôbec ničomu som nerozumela. Všetko sa mi zo začiatku zdalo príliš komplikované a navyše toho bolo treba robiť neskutočne veľa. Od starostlivosti o úrodu cez ovládanie strojov až po spravovanie financií. Keď som sa naučila ovládať jeden stroj, potrebovala som zrazu ďalší a učenie mohlo začať odznova. A že tých strojov nie je málo.

Teraz však viem, že okrem známejších pluhov sú na prácu potrebné rôzne sejačky, kultivátory, zberače, postrekovače, mulčovače... Proste sú toho mraky. Aj keď sa ich podľa hry nenaučím obsluhovať, aspoň sa môžem chváliť tým, že viem ako sa čo volá. Tiež som zistila odpoveď na to, čo ma trápilo už od detstva. Ako sa traktory s prívesmi na poliach otáčajú? Veľmi zložito. Ale po niekoľkých pokusoch som sa s nimi naučila celkom slušne manipulovať. Aj napriek získaným znalostiam vo mne tento titul lásku k farmárčeniu nezanechal. Zato som však získala rešpekt pre ľudí, ktorí sa týmto profesiám reálne venujú. Alebo aspoň trávia v tejto hre desiatky až stovky hodín.

Dobre, poďme skúsiť niečo, v čom mám aspoň nejaký základ. Mám vodičák a viem šoférovať bežné auto. Nakoniec, ani s traktormi mi to nešlo najhoršie, tak je možno čas sadnúť si za volant niečoho ešte väčšieho. Aké by to bolo riadiť kamión som sa rozhodla otestovať v American Truck Simulatore. Síce vyšiel už pred ôsmimi rokmi, no pražské štúdio SCS Software doňho neustále pridáva skrášľujúce aktualizácie a vydáva nové DLC s ďalšími americkými štátmi. Samotné cestovanie bolo zo začiatku celkom relaxujúce a bavilo ma pozerať na to, čo sa deje na ceste okolo mňa. Na dlhších tratiach som sa ale začala cítiť osamelo a okrem rádia mi spoločnosť robili len moje myšlienky. Môže sa tak zdať, že som počas šoférovania nemala čo robiť. Opak je však pravdou. 

Okrem spoznávania amerického dopravného značenia som musela reagovať na rôzne dopravné situácie a dávať pozor na dodržiavanie predpisov. K tomu všetkému som musela byť dochvíľna a poviem vám, že keď budem nabudúce používať navigáciu, zorientujem sa oveľa rýchlejšie. V hre sú síce trasy zmenšené, no napriek tomu si myslím, že by som americké cesty zvládla lepšie, ako keby som tento simulátor nehrala vôbec. Ak niekedy pôjdem do Veľkej Británia, určite predtým siahnem po UK Truck Simulatore, aby som si zvykla na šoférovanie na druhej strane cesty.

Všetko sa tak zdalo byť fajn až kým neprišlo na parkovanie. Radšej ani nechcem vedieť koľko krát som sa snažila náves zarovnať s parkovacím miestom. A bez možnosti vyložiť náklad automaticky by mi asi praskli nervy. Na druhej strane som sa neustále zlepšovala. Mohla som robiť chyby bez toho, aby som za poškodenie kamiónu musela reálne platiť. Konečne sa trafiť na vyznačené miesto bol skvelý pocit a určite mi to pomôže, ak budem niekedy parkovať s vozíkom. Kariéra za volantom by však znamenala veľa hodín mimo domova a nemala by som prakticky žiaden voľný čas. Navyše na tom mojom parkovaní by som ešte musela dosť zapracovať.

Šofér teda zo mňa asi nebude. Mohla by som sa ale vrátiť k práci, ktorú som už robila. Ako predavačka som síce veľmi dlho nevydržala, ale možno by ma bavila manažérska pozícia. V Supermarket Simulatore som nesedela len za pokladňou. Musela som si navrhnúť a vyplniť celú predajňu. Nesmela som zabudnúť nastaviť ceny produktov a potom mi stačilo len čakať, kým sa zákazníci nahrnú dnu. Aspoň to som si zo začiatku myslela. Na to, aby bol môj obchod úspešný som musela rozmýšľať viac ekonomicky. Je lepšie mať ceny pod či nad trhovým priemerom? Mám si na vylepšenie predajne zobrať úver alebo si na to našetriť?

Nájsť balans medzi tým, čo som chcela ja a čo zákazníci nebolo vôbec ľahké. No zisťovanie toho, čo funguje a čo nie ma bavilo. Do toho som si pri práci na pokladni precvičila rýchle počítanie peňazí. A pravdu povediac, pracovať v tomto supermarkete nebolo až také zlé. Zákazníci na mňa nekričali, mohla som predávať, čo som chcela a všetko sa zdalo veľmi jednoduché. Možno až príliš jednoduché. Po dohraní som si totiž spomenula, aký zhon to v skutočnosti je a otvárať vlastnú predajňu si teda tak skoro nebudem.

So supermarketom som sa dostala celkom blízko, no stále to nebolo to pravé orechové. Ja to asi na dnes vzdávam. Nič ma dostatočne neinšpirovalo, začína noc a ešte musím ku kaderníčke. Počkať...to by mohlo byť ono. Existuje simulátor kaderníctva? Áno. No v prípade Haidresser Simulatoru by som bola radšej, keby to tak nebolo.

V tejto hre sa dostanete do role začínajúceho kaderníka a barbera. Hra je ďalej rozdelená na dve hlavné časti: úpravu salónov a prácu so zákazníkmi. Hneď čo sa naučíte pár základných činností si kúpite vlastný malý salón a vaša cesta za úspechom sa môže začať. Aby sme to nemali ľahké, všetky salóny, ktoré si dokážete kúpiť, vrátane toho prvého, sú staré a opustené. Na to, aby ste ho dostali do funkčného stavu sa treba zbaviť neporiadku, opraviť steny, umyť okná, donútiť šváby, aby tiež začali platiť nájom... Proste tie nudné činnosti, ktoré sa vám nechce robiť ani doma. 

Tu sa však námahy nemusíte báť. Takmer všetko je robené len vybratím správneho predmetu a držaním ľavého tlačidla. To síce upravovanie urýchľuje, no v zásade to vôbec nie je zábavné či zaujímavé. Dosť ma preto prekvapila voľba spraviť minihry z umývania okien a odhadzovania odpadkov. To ma naopak bavilo najviac, pretože so silou rúk mojej postavy by sa mohol porovnávať aj Superman. Ťažké drevené dosky a tehly vie s ľahkosťou hádzať do koša kľudne cez celú miestnosť. Bála som sa, že keď si do môjho kresla sadne prvý zákazník, spolu s končekmi mu rovno odstrihnem aj celú hlavu.

Keď je všetko pripravené, je čas si salón vymaľovať, vymeniť podlahy a vrhnúť sa do nákupu nábytku. Milo ma prekvapila možnosť úpravy jednotlivých častí. Na výber som vždy mala z viacerých materiálov. To ale neznamená, že by sa salón dal upraviť presne podľa mojich predstáv. Jednotlivé druhy dreva a kovu sú na všetkých predmetoch rovnaké a hlavne na väčšom nábytku vyzerá textúra dreva vyslovene strašne. Občas sa však dajú vytvoriť aj dobre vyzerajúce kúsky. Manipulácia s nábytkom samotným však nebola o nič príjemnejšia. Neexistuje tu mriežka, do ktorej by sa objekty dali zarovnať. To vám na jednej strane dáva voľnosť, no na druhej zarovnať zrkadlá do roviny je prakticky nemožné. Nič sa nedá zväčšovať či zmenšovať.

Na začiatku nemáte prístup ku všetkým objektom z katalógu ani kaderníckym zručnostiam. Postupne sa ale odomykajú zvyšovaním vášho levelu. Ten sa získava po dokončení práce so zákazníkmi a kupovaním nových salónov. Nie je to náročný proces čo je dobre, lebo bez nových možností hrateľnosti vlastne robíte dookola len to isté.

Poďme sa ale pozrieť na prácu so zákazníkmi. Pred začiatkom každého dňa si do kalendára rozdelíte objednaných klientov. Ich návšteva trvá rôzne dlho podľa toho, aké umelecké dielo na hlave očakávajú. Čo ma však otravovalo, bolo neustále preskakovanie času pred príchodom jednotlivých klientov. Ak by som mala niekoho objednaného na ráno a ďalšieho až na večer, dávalo by to zmysel. Načítanie pri plnom kalendári mi ale prišlo úplne zbytočné. Pridanie náhodných zákazníkov by dni spravilo oveľa zaujímavejšími. Zároveň by sa nejako využila čakacia zóna, ktorú tam tak či tak musím mať.

Keď už budete mať klientov vyše hlavy, môžete si zohnať pomoc. Každý zamestnanec vám prinesie jednu výhodu a jednu nevýhodu. Napríklad to, že vám zákazníci zaplatia viac peňazí, nábytok bude lacnejší, niektorí pracujú dlhšie... Na druhú stranu môžu odísť z práce skôr alebo sa postarajú o jedného klienta menej. Je v tom ale háčiť. Keďže im prácu neprideľujete neviete, či sa postarajú o všetkých zvyšných klientov.

Prejdime ale do samotného kaderníckeho kresla. Najčastejšie budete vlasy česať, vyrovnávať, natáčať a farbiť. Všetko je opäť robené len držaním ľavého tlačidla a hýbaním myšou hore alebo dole. Vôbec nezáleží na tom, koľko krát po vlasoch prejdete. Nie ste za to nijako potrestaní či odmenení. Farba nebude sýtejšia a žehlička nič nespáli. Bez akéhokoľvek risku je hranie relaxujúce, no veľmi rýchlo sa stane repetetívnym. A teda aj nudným.

Preto som sa potešila, že aspoň strihanie má minihru. V nej je potrebné dať hrebeň do správnej pozície a odstrihnúť červene svietiacu časť vlasov. Nadšenie ma ale veľmi rýchlo prešlo. Otáčanie hrebeňa je ťažkopádne a dostať potrebné končeky do jednej roviny je občas priam nemožné. Po niekoľkých zbabraných účesoch som tak zákazníkov, čo chceli ostrihať radšej prenechala kolegom.

Staranie sa o vlasy má podľa tutoriálu „vyžadovať presnosť a kreativitu“. Každý zákazník však dopredu vie, čo chce a veľký priestor byť kreatívny tu jednoducho nie je. Ak chcete niečo vyslovene pokaziť, musíte sa o to vážne snažiť. Chyby môžete spraviť maximálne tri. Potom sa zákazníci naštvú a nedostanete od nich žiadne peniaze. Nespokojní klienti vám navyše môžu zanechať zlé hodnotenie. Neprišla som však na to, či to v hre vôbec niečo ovplyvňuje.

Podobne, ako vo väčšine simulátorov, aj tu nájdeme pokus o realistickú grafiku. Jediné, čo si budete všímať sú tváre. Ach bože, tie desivé, desivé tváre. Sú takmer nehybné, oči bez života a všetci vyzerajú, ako by ich jedna mater mala. Animácie sú veľmi jednoduché. Postavy sa pri chôdzi zasekávajú a zamestnanci sú niekedy celý deň otočení chrbtom k zákazníkom. Na druhej strane je cool, že takto vôbec dokážu niekoho ostrihať. 

Zvukové efekty sú väčšinou príjemné. Po dokončení jednotlivých úloh som mala pocit, že som vážne niečo dosiahla. Práca s vlasmi tiež vydáva príjemný ASMR zvuk, teda až na aplikáciu šampónu. Ten je...no až príliš mokrý. Hudbu budete počas hrania počuť najviac. Sú to také klasické pohodové výťahovky, ktoré vás po pár minútach začnú nevýslovne štvať, a tak ich radšej znížite na minimum.

Musím tiež spomenúť bugy, ktorých je nesmierne veľa. Niektorým dekoráciám chýbajú textúry a majú len defaultnú fialovú farbu. Pri chôdzi sú za postavami rozmazané šmuhy, to isté sa deje aj pri otáčaní mini modelu hlavy. Pri natáčaní vlasy niekedy skáču ako sa im zachce a neviem, či je to bug alebo feature. Najviac som bojovala so svetlom. Nezáležalo na tom, že som mala lampy priamo nad postavami. Vôbec na nich nepôsobili a hlavne na tmavšie vlasy som proste nevidela. To, že hra bola vytvorená v Unity som si ani nemusela zisťovať. Pri každom jednom z piatich pádov ma o tom informovala error message.

Hairdresser Simulator je repetitívna hra s množstvom dobrých nápadov, no s nedotiahnutým prevedením. Ako hráč máte v úprave vlasov veľmi málo voľnosti. Musíte postupovať podľa vopred určeného zoznamu úloh a za jeho nedodržanie ste potrestaný. Vyžiť sa však môžete v dizajnovaní salónov. Snaha o takmer realistickú grafiku vizuálu vôbec neprospela. Kvôli krásnym 2D kresbám z loading screenov som si priala, aby sa hra vydala skôr štylizovavým smerom. Modely postáv by tak pôsobili menej divne a z ich úsmevov by som doposiaľ nemala nočné mory.

Tak teda kaderníčkou asi tiež nebudem. Škoda, na prvý pohľad to vyzeralo celkom zaujímavo. No mal by ma nepodarený simulátor od daného povolania odradiť? Povedzme si na rovinu, hry reálny svet presne nezobrazujú. Ako som už spomínala pri Supermarket Simulatore hra pôsobí relaxačne a naučíte sa v nej o tvorbe cien. Práca v obchode sa ale nezaobíde bez nervóznych a naštvaných zákazníkov. Zahŕňa monotónne úlohy a istú dávku stresu. Justina Reeva z článku v Guardiane inšpirovali letecké simulátory aby sa stal pilotom a neskôr ho Assassin's Creed priviedol k práci archeológa. Avšak odkedy sa týmto činnostiam venuje rozdiely medzi realitou a jej reprezentáciou ho od hier odtiahli preč. 

Mali by ste sa teda na hranie simulátorov úplne vykašľať? Určite nie. Dokážete sa z nich dosť naučiť, aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať. Profesionálny rušňovodič Richard Evans hrá od 12tich rokov vlakové simulátory. Podľa neho mu dali dobrý základ toho, čo toto povolanie obnáša. Naučil sa spoznávať signalizačné systémy a spoznal úroveň potrebnej koncentrácie. Keď mu bola priradená nová trasa, ktorú už z hier poznal učila sa mu oveľa jednoduchšie a dokonca vedel, kde sú aké rýchlostné obmedzenia. Viacerí stavební pracovníci spomínajú, ako radi hrajú Construction Simulator. Naučia sa v ňom používať nové reálne stroje a môžu si svoju prácu užiť bez deadlinov a kriku naštvaného šéfa. 

Ja sama sa teším na to, keď budem môcť vyskúšať, či som sa v parkovaní zlepšila. Keď predo mnou na ceste pôjde traktor s nejakým prívesom, budem oveľa trpezlivejšia. Vďaka Farming Simulatoru už aspoň čiastočne viem, aké zložité je tieto stroje ovládať. A keď mi nabudúce kaderníčka odstrihne z končekov viac, ako som chcela nebudem jej to mať za zlé. Lebo ak som sa z Hairdresser Simulatoru niečo naučila, tak je to to, že strihanie vlasov je veľmi náročné.

Ak vás zložitosť simulátorov odradzuje, nezúfajte. Inšpiráciu vám môžu dať aj jednoduchšie žánre ako napríklad tycoon hry. Tie sú zamerané viac na zábavu a možno práve vďaka nim budete mať chuť pracovať v zoo či v zábavnom parku. Nemusí dokonca ísť ani o pointu hry samotnej. Ja som napríklad vďaka Red Dead Redemption II začala opäť po rokoch jazdiť na koni. Po odohraní Baldur's Gate III som dostala chuť si hranie DnD konečne sama vyskúšať. Dokonca aj hry ako Life is Strange či Forza Horizon dokážu niekoho inšpirovať.

Hry nám teda pri rozhodovaní o našej budúcej kariére alebo hobby môžu pomôcť. Vieme z nich získať všeobecný pohľad na to, ako jednotlivé činnosti fungujú. Ak vás niečo nadchne, nebojte sa to aspoň skúsiť. Na druhú stranu nebuďte hneď odradení tým, čo v hrách vidíte. Od skutočnosti sa to môže líšiť. A mne teda asi neostáva nič iné ako hrať hry, písať o nich, hovoriť čo si nich myslím... A aj ma to baví, inak by som tu predsa nesedela. Práca hernej redaktorky asi bude tá cesta, na ktorú sa dám. Snáď aj z toho nespravia nejaký simulátor.