Pillars of Eternity II: Deadfire je klasická RPG od Obsidianu, čo viete ak poznáte prvý diel. Tento návrat k starým RPGčkam ako sú Baldur’s Gate, IceWind Dale či Planescape Torment oslovil predovšetkým hráčov klasík, ako som ja. Obsidianu sa však podarilo vytvoriť zaujímavú kombináciu starej atmosféry a moderných prvkov, takže druhý diel série môže svojim spracovaním zaujať aj nových hráčov. A tri DLCčka, ktoré boli do hry postupne pridané, všetkému ešte viac pomohli.

Když se bohové obracejí na vás

Už v samotnom menu vás vďaka skvelej hudbe Justina Bella ovalí vlna nostalgie, hrdinstva, epickosti a uvedie vás do tej správnej RPG atmosféry. Príbeh je pomerne jednoduchý a nadväzuje tam, kde skončil prvý diel. Pokojne si sedíte vo svojom hrade a nestaráte sa do sveta, keď tu zrazu vám pod nohami exploduje zem a na svet sa vyhrabe gigantické telo podľa všetkého už mŕtveho boha Eothasa, ktorý je bohom života a svetla. Aby reč nestála, zničí všetko okolo seba, zabije vašich poddaných a vás tiež. Akurát vás znova oživia ostatní bohovia, lebo si ako obvykle nevedia riešiť svoje prúsery sami a potrebujú práve vás, aby ste Eothasa zastavili. V tomto bode hry si môžete navoliť všetky svoje rozhodnutia z prvého dielu, alebo si importovať finálny save. A tiež si vytvoriť postavu. Strávil som tým dobrú hodinku, lebo hneď na začiatku sa na vás vyvalí množstvo drobného textu, obrázkov a ďalšieho textu. Pre starých harcovníkov nič zvláštne, nových hráčov to však môže odradiť. Ale verte mi, tá hra za to stojí.

Spolu s pár vernými vyplávate na polorozpadnutom škuneri na otvorené more po stopách oživeného boha. Cestou sa dostanete do búrky, prepadnú vás piráti, stroskotáte na ostrove a až tu sa začína samotná hra. Úvodný ostrov vás skvele oboznámi s hrou, prostredím a jeho základné questy slúžia ako akýsi nepriamy tutorial. A keď tu všetko splníte, hor sa na otvorené more skúmať exotické ostrovy Deadfire-u. Pretože je už pomaly tradíciou, že druhý diel RPGčiek dostane z nejakého dôvodu pirátsku tématiku, miesto pevnosti budete mať v tejto hre vlastnú loď. Do tej môžete nakupovať vylepšenia v podobe plachiet, kotvy, kormidla či lepších dosiek, ale aj hľadať novú posádku. Spočiatku budete radi za to, že sa vaša loď nepotopí s každým závanom vetra a pred prípadným konfliktom budete radšej utekať. Časom sa však dostanete k peniazom, vylepšeniam a po každom námornom strete, či úlohe reprezentovanom textovou časťou s výberom viacerých možností, získajú vaši námorníci skúsenosti. Po pár desiatkach hodín môžete mať celkom slušnú loď a nebojácnych námorníkov ošľahaných vetrom.

Dokonalá kompozice obrazu a hudby

Vizuálne spracovanie vám niekedy doslova vyrazí dych

Samotná hra dodržiava klasický vizuál s predrenderovaným pozadím a animovanými postavami. Každá lokalita a prostredie, do ktorých sa dostanete, sú nádherné. Či už cestujete exotickými ostrovmi, domorodými osadami, pirátskymi skrýšami, podzemnými dungeonmi alebo prastarým mestom Neketaka, perlou Deadfireu, stále sa je na čo pozerať a čo obdivovať. Vizuálne spracovanie vám niekedy doslova vyrazí dych. Do toho si domyslite vždy hodiacu sa hudbu a atmosféra je dokonalá. V takejto RPGčke sa samozrejme nevyhnete častému vracaniu sa do lokalít, kde ste už boli a prechádzaniu dlhými obrazovkami. Našťastie je tu možnosť zrýchliť si čas mimo bojových pasáží, takže to až tak nebolí a hra je pomerne dynamická.

Dialógy sú napísané brilantne. Každá postava, s ktorou sa stretnete, má svoj charakter, svetonázor a minulosť, čo sa premieta do spôsobu, akým hovorí. Vy máte navyše možnosť viesť dialóg ľubovoľným smerom a meniť tón, akým sa s ľuďmi rozprávate, podľa vlastného uváženia. Na úprimných ľudí tak môžete byť milí a dobrý, oportunistických pirátov pre zmenu poslať tam, kde aj kráľ chodí pešo, alebo im rovno jednu spakruky vraziť. Môžete vyjadriť úprimné zmätenie nad slovami dávneho proroctva, alebo povedať svojim spoločníkom, že sú otravní a nech si svoje problémy riešia sami. To, ako sa správa vaša postava k ostatným je čisto vo vašej réžií a vy tak nadobudnete dojem veľmi podobný tomu, aký zažívajú hráči stolových RPGčiek. Navyše sú všetky dialógy nadabované profesionálnymi hercami v niektorých prípadoch samotnými účastníkmi internetovej RPG série Critical Role.

Láska vás může dostihnout kdykoliv a kdekoliv....

Súčasťou príbehu sú samozrejme aj romance. Tu máte niekoľko možností do istej miery ovplyvnených pohlavím vašej postavy. Ja som sa už tradične okamžite zaľúbil do fanatickej osoby s kopou problémov, ktoré som následne musel, samozrejme, riešiť. Problém je tu však v tom, že po samotnom potvrdení: ok, chodíme spolu a následných činnostiach o ktorých pred deťmi hovoriť nemôžem, čo sa v mojom prípade z nejakého dôvodu stalo uprostred rušnej ulice, ten vzťah skrátka nijako nepokračuje. Nedostanete ďalšie možnosti rozhovoru, alebo aspoň nejaký ďalší sidequestík súvisiaci s vašim vzťahom. V tomto smere to trebárs posledný Dragon Age riešil rozhodne lepšie.

Nesmieme zabudnúť ani na boj. Tvorcovia sa tu držia vlastného bojového systému, s ktorým začali ešte v prvom diely. Vaše postavy tak nie sú obmedzené len na jedno kúzlo denne, ako tomu bolo v starých RPGčkach. Každé povolanie má iné pravidlá a schopnosti môže používať určitý počet krát v jednom konflikte. Kým čarodej má manu nabitú vždy, môj chanter musel najskôr rozdať niekoľko úderov na to, aby mohol svoje schopnosti použiť. No a taký cipher, čo je v podstate psychotronik, zase nabíja svoje schopnosti vo všetkých súbojoch a túto magickú „muníciu“ prenáša. Skrátka, každé povolanie má iné pravidlá a ako som povedal, pripravte sa na kopu textu. V boji samozrejme ovládate všetkých vašich spoločníkov, pričom je len na vás, či chcete kontrolovať každý ich krok a často si boj zastavovať, alebo im nastavíte nejakú tú umelú inteligenciu. Pri ťažších bojoch sa mi však overilo, že je dobré im nedávať priveľa voľnosti, pretože mnohé kúzla môžu zraniť nie len nepriateľov, ale aj vašich druhov. A tí majú tendenciu vám stále chodiť do rany. Inak samotné boje sa mi na strednom nastavení náročnosti zdali pomerne jednoduché, až na pár výnimiek a bossov. Asi preto je tu možnosť zvoliť si veľké množstvo výziev, ale to odporúčam až po prvom dohraní. A že to môže trvať.

Svoboda ano, či ne?

Riešenia questov a príbehových línií nie sú nikdy čiernobiele, zároveň tu však vždy máte niekoľko možností, ako daný quest pokafrať... teda vlastne dokončiť. Nie, vážne, vo väčšine prípadov máte naozaj veľa možností, občas sa ale stane, že máte k dispozícií len dve či tri naozaj zlé aj napriek tomu, že daná vec by sa dala vyriešiť oveľa lepšie a pozitívnejšie tak, aby boli spokojní všetci zúčastnení. Vy tam tú možnosť ale nemáte, hoci ako hráčovi vám okamžite napadne. To trochu naštrbuje inak takmer dokonalý pocit voľnosti a výberu. To, že si niektoré questy protirečia, lebo vám ich zadávajú proti sebe stojace frakcie, ktoré majú vlastné záujmy a s vami hýbu ako s pešiakom, vás stavia do veľmi pozoruhodnej pozície. Sami sa tak môžete rozhodnúť, komu pomôžete, komu pohoršíte, čo riešiť nebudete a podľa toho sa budú meniť aj vaše vzťahy s veľkými silami a spoločnosťami Deadfire-u, ale ja s vašimi spoločníkmi, ktorí na všetky vaše rozhodnutia, samozrejme, taktiež reagujú, pretože aj oni majú svoje názory, ktoré sa občas neboja vyjadriť aj v náhodných stretoch a rozhovoroch.

Pillars of Eternity II dokáže osloviť aj nových, ešte neskúsených hráčov

Hra ponúka aj množstvo ďalších prkotín. Či už ide o vyrábanie kúziel a nápojov, vylepšovanie zbraní a výbavy, pľundrovanie cudzích lodí, vylepšenie kapitánskej kajuty, vytvorenie si flotily lodí, kde každej môžete dať meno, farby a vlajky aké len chcete, alebo možnosť pomenovať novo objavené ostrovy, čo hlavne pri mne rozhodne nebol dobrý nápad. V skratke ide o veľkú hru s veľkým svetom ktorý od vás priam žiada, aby ste ho objavovali, hľadali skryté zákutia, vykašľali sa na, popravde nie až tak zaujímavý, hlavný quest a skrátka sa v hre stratili. Občas vás možno zmrazí až príliš veľké množstvo predmetov, elixírov, textu a informácií, na ktoré treba dávať pozor. Sem-tam vás sklame zakončenie nejakého questu alebo náhly pocit, že vývojári niečo nedomysleli. Umelá inteligencia vašich parťákov vie tiež urobiť škrt cez rozpočet. No a hnevať vás môžu aj časté loadingy medzi jednotlivými lokalitami, to všetko je však pri takto veľkej hre ospravedlniteľné. Preto je aj napriek občasným menším problémom Pillars of Eternity 2: Deadfire  skvelá hra hlavne pre starých RPG harcovníkov, osloviť však dokáže aj nových, ešte neskúsených hráčov. Skvele vám poslúži aj ako čiastočná náhrada klasického Dračáku, ak ho nemáte s kým hrať, alebo ste vo vašej skupine akurát Pán jaskyne a potrebujete trochu oddych. Deväť z desiatich.