Doctor Who: The Edge of Time je VR hra ktorá vás dostane do role náhodného epizodiálneho pomocníka Doctora, teda teraz skôr Doktorky, pretože v hlavnej roli je tu aktuálna doktorka hraná britskou herečkou Joddie Whittaker. 

Všetko začína pomerne pokojne v obyčajnej práčovni. Tu máte možnosť vyskúšať si ovládanie hry. Po priestore sa môžete pohybovať klasicky teleportom, respektíve skokmi o dĺžke približne jedného reálneho kroku, alebo súvislým pohybom. Z toho sa mi na začiatku mierne točila hlava, ale pomerne rýchlo som si na to zvykol. V menu si navyše môžete nastaviť rýchlosť chôdze. Aj tak som však radšej používal skoky. Otáčať sa v priestore môžete aj pomocou ovládača, čo vám pomôže v prípade, že máte tendenciu zamotať sa do kábla od VR setu, ako ja. Problém je, že hra vám ovládanie takmer vôbec nevysvetlí, takže ak nemáte  skúsenosti z iných VR titulov, budete chvíľu tápať.

Situácia v práčovni sa samozrejme veľmi rýchlo pokazí a Doktorka vás začne oslovovať zo všetkých možných obrazoviek a rádioprijímačov. Nakoniec za vami pošle TARDIS tesne po tom, čo vám na hlavou začnú lietať Dalekovia a vtedy celé dobrodružstvo ešte iba začína.

Celá nová epizóda!

Hra je koncipovaná ako epizóda seriálového Doctora Who. Doktorka je zajatá a môže s vami komunikovať len cez hologramy a rádio, takže všetku špinavú robotu musíte odmakať vy. To v praxi znamená, že na viacerých miestach budete riešiť rôzne hlavolamy, puzzle a logické hádanky šikovne zamaskované ako zámky, stroje či elektronické systémy. Našťastie máte k dispozícií sonický šroubovák, ten vám ale okrem pár miest rozhodne nepomôže proti nebezpečenstvám, ktorá cestou stretnete. Hra je totiž poriadne desivá. Pripravte sa na jumpscary, temné chodby, opustené polofunkčné kozmické lode, Dalekov, skrátka všetky známe veci z Doctora. No a samozrejme, Plačúcich anjelov. 

Keď som sa k nim dostal, hru som skrátka natvrdo vypol a odvážil som sa ju zapnúť až na druhý deň. Až tak reálne sú pocity, ktoré pri hraní máte. Taký strach, ako v tejto časti hry, som nemal už ani nepamätám a každý, kto pozná Doctora a Plačúcich anjelov určite chápe, prečo. To teda znamená, že hra je super nie? Nuž, áno máte naozaj pocit, ako keby ste boli pomocníkom doktora a súčasťou nejakej tej epizódy. ALE!!!

Zase tie detaily

Ako to už v hrách býva, problém tkvie v detailoch. Hra celý čas dáva pozor, čí dávate pozor a keď si myslí že nedávate pozor, tak nedáva pozor. Preložené do ľudskej reči, hra celý čas sleduje, kam sa pozeráte, či skôr kde máte otočenú hlavu a podľa toho renderuje prostredie. Tvorcovia však zabudli na periférne videnie a fakt, že vo VR vidíte aj veci, ktoré nie sú priamo pred vami. Alebo že sa môžete hýbať aj na miesta, kam sa nepozeráte. A tak sa dejú situácie, ako náhodné objavovanie sa zadnej steny TARDIS miesto jej interiéru keď sa na ten interiér nepozeráte priamo.

Alebo mi hra svätosväte tvrdila, že dvere výťahu za mnou sú zavreté, ale oni boli otvorené, lebo som sa na ne nepozrel. Prečo by som to aj robil, keď priamo predo mnou stál plačúci anjel a každý fanúšik Doctora Who vie, čo jediné nesmie spraviť, keď sú okolo neho plačúci anjeli, že? No a tak som do výťahu skrátka zacúval, a čuduj sa svete, on bol celý čas otvorený. Celá hrôza z anjelov tak nakoniec nebola až tak veľká. Hoci pár metrov či centimetrov, pri blikajúcom svetle, tí hajzli sú rovnako desiví. Dosť ma zneistilo aj náhodne prepadávanie sa cez textúru, ktoré je vo VR extra desivé a opravilo ho až úplné reštartovanie hry. Alebo viditeľné celé očné buľvy a zuby Doktorky v jej holograme, keď sa naň pozriete zo správneho uhla, či miznúce predmety v mojej ruke počas loadingov, keď ich hra skrátka nepotrebovala. Inak tie dlhé loadingy v čiernej prázdnote tiež nepomáhali a dosť vytrhávali z imerzie. No a gumové vázy, ktoré sa nerozbili ani po hodení z celej sily, či skákajúce lebky sú už len čerešničkou na torte. Skrátka detaily. Dosť veľa detailov.

Navyše sa pravidelne stáva, že riešite logickú úlohu a viete čo máte robiť, akurát samotné riešenie vám uniká a skrátka sa s tým tak normálne ľudsky trápite, pretože nejaký predmet neviete okamžite nájsť, alebo chvíľu trvá kým k nemu prídete. No a hra vám začne do všetkého strašne kecať a doslova hovoriť, čo je cieľom, hoci vy to už dávno viete, len ste v tom trochu zamotaní. A potom vám to hra zopakuje inými slovami a konkrétnejšie, takže máte chuť všetkým zúčastneným vynadať, ale nemôžete, lebo je to VR a nikto na vaše kecy vôbec nereaguje. A to je zároveň jeden z problémov, ktorý mi celkovo na VR tituloch chýba. Interaktivita v zmysle dialógov. Takto ste odkázaný robiť to, čo od vás hra požaduje a čakať, kým vám to umožní urobiť aj keď sami viete, čo vlastne spraviť potrebujete bez nejakej možnosti tento dej akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. 

Wibbly-wobbly Timey-Wimey

Doctor Who: The Edge of Time je lineárna adventúra vo VRku a ako taká je fajn. Má dobrý nápad, solídne spracovanie, kvalitnú orchestrálnu hudbu, profesionálny dabing, je poskladaná ako epizóda seriálu a vy sa v nej skutočne cítite ako jedna z postáv. Dokonca aj vtedy, ak novú Doktorku veľmi nemusíte a minimálne pre tento pocit stojí hranie za to. Zimomriavky pri prvom vstupe do TARDIS sú dokonalé. Dobrodružstvá, ktoré ste doposiaľ mohli prežívať akurát tak vo vašej hlave sú náhle oveľa reálnejšie, možno až príliš reálne. Pozerám sa na vás, plačúci anjeli a NEPRESTANEM sa na vás pozerať, vy viete prečo. 

Na druhej strane viaceré technicky nedotiahnuté veci a nedokonalosti tento zážitok miestami dosť výrazne kazia. Na niektorých miestach môže prísť istým hráčom zle z toho, ako sa okolo vás hýbe prostredie aj keď vy stojíte na mieste a to konkrétne v intre, outre a v niekoľkých jazdiacich sekvenciách. A konštantné kecanie hry do vášho počínania, aj keď veľmi dobre viete, čo máte robiť a zároveň nedostatok istých druhov interaktivity, ktorú by ste ako seriálová postava mali, zážitok tiež zhoršujú. Príbehový záver je slabý a uponáhľaný, hráč je z neho prakticky vyhodený a vlastne je to taký samostatný 20 minútový film, ktorý sledujete v 3Dčku. V konečnom dôsledku teda hre nemôžem dať viac ako 6 bodov z desiatich. 

Ak máte radi Doctora Who, budete sa baviť, atmosféra je tu skvelá. Nachystajte sa však na viaceré chyby a problémy, ktoré vám môžu, ale aj nemusia, pokaziť zážitok z hrania. Napriek tomu dúfam, že hier ako je Doctor Who: The Edge of Time sa na VR systémoch objaví viac, ideálne však lepšie vyladených. Je to totiž v podstate point and click advenútra, akurát postavou ste priamo vy. A to je bez ohľadu na značku super pocit