Na tretí diel Darksiders sme čakali pekelne dlho. Tento rok sa konečne ozvali nebeské fanfáry a tretia jazdkyňa apokalypsy vyletela so svojho úkrytu, aby zrovnala veci na postapokalyptickej zemi. Aj tento diel sa odohráva súbežne s ostatnými. Vojna je teda stále prikovaný pred čiernym koncilom, Smrť sa túla kdesi po vonkajších svetoch, a tak je Zúrivosť, pretože pôvodný biblický hlad je príliš nudný, poverená lovom siedmych smrteľných hriechov, čo je úloha prenesmierne ťažká. Keď sa totiž veci kardinálne pokašľali naposledy, mala vedľa seba všetkých svojich bratov. Ale Zúrivosť je, no, zúrivá, takže sa do toho vrhne hlava nehlava. A tak sa hlavy začnú kotúľať. 

Čtyři formy zuřivosti

Oproti predchádzajúcim dielom hra prešla niekoľkými zmenami. Napríklad miesto rôznych zbraní, ktoré mal Smrť a musel nachádzať stále lepšie a silnejšie, má Zúrivosť štyri rôzne formy, ktoré jej prepožičiavajú rôzne schopnosti. V jej základnej forme bojuje s bičom, čo trochu pripomína Castlevaniu ale hej, čo nové sa dá s bičom ešte vymyslieť, že? Dôležité je, že boj je dynamický, súvislý, a tak klasicky Darksiderovsky krásny. V plamennej forme získa schopnosť dlhého výskoku a odolávania vysokým teplotám, či priamo láve. Jej bič sa zároveň zmení na dva rýchle plamenné cepy. Búrková forma zase pridá schopnosť vznášania sa a dá vám do ruky kopiju no a forma sily zase gigantické kladivo. V každom prípade boj nie je len o tupom udieraní do tlačítok na gamepade, ale aj o taktike a hlavne, predovšetkým, o uhýbaní. Snáď v žiadnej darksiders hre som sa nemusel uhýbať tak často a tak dobre, ako tu. A v žiadnej som ani toľko neumieral. Počet smrtí, ktoré som zažil bol priamo úmerný počtu nadávok, ktoré som popri tom trúsil na všetky svetové strany a že ich teda bolo dosť. Opýtajte sa susedov, radšej sa odsťahovali. To samotné by ma až tak netrápilo, ale veľakrát po zomretí musíte prejsť poriadny kus cesty, aby ste sa dostali do bodu, kde ste zahučali. A pritom sa všetkým musíte prebiť znova, lebo príšery sa respavnujú, inak prídete o všetky duše, ktoré ste dovtedy nazbierali. 

Apropos, duše. Do hry sa vracia náš obľúbený démon Vulgrim, ktorý vám za dostatočný počet duší predá tu liečivý kryštál, tu kryštál sily či hnevu, alebo vám rovno zvýši úroveň. To je zároveň levelovací RPG systém prebratý z druhého dielu a funguje skvele. Sami sa potom môžete rozhodnúť, či chcete získaný skúsenostný bod vložiť do zdravia, primárneho útoku, alebo magického útoku. Každá z položiek je dôležitá, takže v tom budete zrejme aj tak hľadať nejakú rovnováhu. Odpadajú tak zložité skúsenostné stromy druhého dielu a tiež už nemusíte riešiť ani žiadne talizmany, či kusy oblečenia.

Navigace vás příliš nepotěší

Pri zabíjaní príšer často narazíte aj na rôzne anjelské či démonické artefakty, alebo mystickú oceľ. Tvorca Ulthane, starý známy z prvého dielu, z nich vie vylepšiť jednotlivé zbrane. Toto všetko budete potrebovať, aby ste hrou prešli. Oproti druhému dielu je tu totiž ešte jedna vec - akýsi open world. Na rozdiel od pomerne priamočiarych lokalít druhého dielu tu naozaj môžete chodiť prakticky kam chcete, samozrejme za predpokladu, že cesta nie je blokovaná nejakou prekážkou, ktorú zatiaľ neviete prekonať. To zároveň vytvára istý problém pre moderných hráčov – žiadna lokalita nie je označená úrovňou. Takže môžete pokojne vletieť medzi monštrá, na ktoré v danej chvíli skrátka nemáte, a tak s vami spravia krátky proces. Ja som si len zanadával a šiel celú trasu znova dvadsiaty piaty krát, lebo som za ten čas nazbieral kotol duší o ktoré som nechcel prísť, ale ak ste už zhýčkaní označovaním levelu na mape lokality, tak skrátka máte smolu. Okrem iného aj preto, že tu žiadna mapa nie je vy si musíte všetky prostredia, trasy a cesty pamätať a postupne odhaľovať. Našťastie vám Vulgrim umožňuje používať svoje transportné plošiny, takže ak ho nejakou náhodou v danej lokalite objavíte, môžete sa premiestniť niekam, kde ste už boli.

Súčasťou hry sú, ako sme už zvyknutí, aj logické úlohy. Je ich však podstatne menej a sú založené viac na správnom načasovaní akcie ako na objavení zdanlivo zložitého riešenia. Nenájdete tu žiadne cool pôsobiace parkúrové pasáže, ako v dvojke. Maximálne niekoľko plošiniek, kde musíte predviesť pár výskokov a občas sa prehupnúť pomocou biča. Aj vedľajšie questy sú obmedzené len na zachraňovanie stratených ľudí, ktorí prežili apokalypsu, zabitie mierne silnejšieho monštra strážiaceho poklad či odhaľovanie ukrytých zákutí s nejakým tým artefaktom. 

Lineárna a pomerne prázdna jazda.

V konečnom dôsledku mám dojem, že tretí diel Darksiders toho ponúka menej ako druhý. V niektorých bodoch je to dobre, vôbec mi nechýba postupné odomykanie komb podľa skúseností či zbytočné strácanie času s oblečením a talizmanmi, hoci niekomu môže chýbať práve toto. Na druhej strane by som uvítal viac bočných príbehov a drobných udalostí, ktoré sa diali v druhom diely. Takto pôsobí tretí diel Dakrsiders ako jedna veľká lineárna a pomerne prázdna jazda a to aj napriek tomu, že ponúka otvorený svet s viacerými možnosťami. Až na to že ten svet nie je až tak otvorený a tých možností vlastne vôbec nie je viac. Príbeh, dizajn, vizuál a hudba sú však presne také, aké by sme od tejto značky čakali. Takže hoci mám s touto hrou viacero problémov, vesmír Darksiders ma natoľko pohltil, že ich dokážem prehliadnuť. A ak tento herný vesmír učaril aj vám, nemáte nad čím rozmýšľať. V inom prípade odporúčam začať radšej druhým dielom série, ktorý si u mňa stále čo do kvality drží prvenstvo. Hoci teda tretiemu dielu Darksiders udeľujem nadpriemerné hodnotenie, lebo predsa len ide o nadpriemernú a v podstate zábavnú hru, jednoducho som od toho po nabitom druhom diely čakal viac. 7 bodov z desiatich.